Niektorí verili, že guľka prešla mozgom Georgea takým spôsobom, že zničila iba tú časť, ktorá spôsobovala OCD, pričom nezasiahla žiadne dôležité oblasti mozgu. Psychiater Thomas Ballantine z Massachusettskej všeobecnej nemocnice v Bostone v rozhovore pre LA Times povedal: „Myšlienka, že si niekto môže vyhodiť časť čelného laloku a vyliečiť svoje patologické príznaky, je pozoruhodná, ale nie neuveriteľná.“ Odborníci skúmali operáciu čelného laloku, známu ako lobotómia, ako poslednú možnosť liečby extrémnych prípadov OCD.
Po tejto udalosti George pokračoval v štúdiu na strednej škole, ktorú prerušil kvôli svojej duševnej poruche. Psychiater Leslie Solyom vysvetlil, ako sa chirurgom podarilo odstrániť guľku z jeho mozgu. Solyom uviedol: „Keď ho o tri týždne neskôr previezli do našej nemocnice, nemal už takmer žiadne nutkanie. Stále mal depresie, ale tie sme dokázali liečiť liekmi.“ Päť rokov po incidente George ešte stále trpel niektorými miernejšími príznakmi OCD, ale už neboli tak výrazné, aby mu drasticky zasahovali do života. Tento pozoruhodný príbeh pripomína, že George mal obrovské šťastie a výsledok incidentu mohla byť náhoda.
Georgeov príbeh pritiahne pozornosť na extrémne prípady a liečby OCD. Hoci lobotómia bola vo svojej dobe kontroverznou a často kritizovanou metódou, priniesla zaujímavé výsledky v prípadoch, kde iné liečby zlyhali. Psychické poruchy, ako je OCD, majú na život pacienta značný dopad, a hoci sa dnes preferujú menej invazívne metódy liečby, prípad Georgea otvára diskusiu o rôznych možnostiach, ako môžu byť tieto stavy zvládnuté. Štúdie a výskumy v oblasti neurovedy pokračujú a stále prinášajú nové poznatky, ktoré môžu v budúcnosti viesť k efektívnejšej liečbe psychických porúch.
