35-ročná Slovenka sa zmierila so životom bez detí. Jej dôvody valcujú internet!

Sen o spravodlivosti

Spravodlivosť, to bolo moje, Winnetou a Old Shatterhand, náplasť na srdce malého dievčatka, ktoré sa snažilo vysporiadať s tým, že človek, ktorému hovorí „tato“, je vlastne len ujo. Bastard nie je žiadne milé slovko a moji súrodenci sú len poloviční.

A tak som sa vrátila ku svojim knihám a snívala som o dni, keď príde môj skutočný otec, spraví „no, no, no“ tomu škaredému ujovi, ktorého musím volať „tato“ a ktorý mi nadáva do bastardov, keď si vypije. Prinesie mi horálku, pohladká ma po vláskoch a svet bude opäť spravodlivý. Lenže ten ujo nikdy neprišiel a ja som updatovala svoje sny.

Snívala som o romantickom mužovi, dome plnom detí a o tom, že niekto objaví moju krásnu dušu. Nezdalo sa mi, že som pekná, predsa len to slovíčko „bastard“ zanechalo svoje stopy na mojom sebavedomí. V noci sa mi pravidelne snívalo, že som zmeškala vlak alebo som naň utekala, až mi pľúca išli prasknúť, a len ledva som ho stihla. Vtedy som sa zobudila celá spotená.

Nový začiatok

A tak som sa vrhla do práce, sveta čísel, prepočtov a kalkulácií, kde sme zisťovali, koľko sme vyrobili a či by sa nedalo viac. Bola som slobodná, bezdetná, precestovala som kus sveta a konečne som sa spamätala z lacného romániku, ktorý mi rozmetal sebavedomie na franforce. Bezsenné noci, počas ktorých som si prehrávala slová svojho ex, začali ustupovať a namiesto plaču som sa opäť dokázala tešiť zo života.

Chodila som na dlhé prechádzky, behala som, plávala, čo malo blahodarný vplyv na moje telo a cítila som sa dobre, a konečne som aj dobre vyzerala. Vrhnúť sa do ďalšieho vzťahu bolo to posledné, čo som chcela. Vedela som, že do 50-60-ky to zvládnem. Budem pracovať, aktívne športovať a venovať sa tomu, čo ma baví. Len keby neboli tie blbé sviatky, ktoré treba tráviť s rodinou. Keďže som často chodievala na hlavnú stanicu a stretávala v zime uzimené staré ženy bez domova, vždy ma striaslo.

Jednak od súcitu, a jednak od strachu, že to môžem byť ja o 40 rokov. Jediný rozdiel medzi nami bude, že ja som o dve hlavy vyššia.

Nečakaná láska

Sem-tam, večer po práci, som si uvarila kávu a nechala voľný priebeh svojej sebaľútosti, že ja deti nikdy mať nebudem. Pritúlila som si svoju mačičku a čakala, kedy mi vyrastie bradavica na nose.

Štyri mesiace po mojej 35-ke som stretla svoju osudovú lásku. Tak veľmi sa mi nechcelo ísť na tú prvú kávu, ale premohla som sa, len aby do mňa kamoši nerypali, že sa vyhýbam randeniu. Bola som si istá, že zas budem piť horúcu kávu, až ma bude hrdlo páliť, aby som sa vyhovorila na súrny telefonát a zdúchla domov. Nemusela som, dokonca som si dala pizza štangle, teda zjedla som tie jeho.

Teraz mám 37 rokov a vedľa mňa spí moje zdravé a krásne bábätko. Vydala som sa, presťahovala, sekla s robotou a venujem sa len dcérke. Naskočila som do vlaku, ktorý mi ušiel. A je to najkrajšia cesta životom.

Dodatočné informácie

Príbeh tejto 35-ročnej Slovenky nie je ojedinelý. Podľa štatistík sa stále viac žien rozhoduje pre materstvo vo vyššom veku. Dôvody sú rôzne – kariéra, osobný rozvoj, hľadanie toho pravého partnera či zdravotné problémy. Moderná medicína síce umožňuje rodičovstvo aj po tridsiatke, avšak stále existuje vyššie riziko komplikácií.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa priemerný vek prvorodičiek na Slovensku zvyšuje. Kým v roku 2000 bol priemerný vek prvorodičiek 24 rokov, v roku 2020 to už bolo 29 rokov. Tento trend je viditeľný aj v iných krajinách Európy.

Psychológovia a sociológovia upozorňujú, že tlak spoločnosti a očakávania okolia môžu mať negatívny vplyv na rozhodovanie žien ohľadom materstva. Preto je dôležité podporovať ženy v ich rozhodnutiach a poskytovať im potrebné informácie a pomoc.