Rozprávanie psychicky týranej ženy: „Manžel bol celkom iný človek!“ Toto sú znaky emocionálneho týrania

Rozprávanie psychicky týranej ženy: Znaky emocionálneho týrania

„Myslela som, že môj manžel je kľudný, očarujúci a zábavný. Ukázalo sa, že nebol.“

Pred dvoma rokmi opustila svoj domov a svojho manžela a išla hľadať útechu na miestnu policajnú stanicu, kde s ňou starší policajt láskavo vyplnil žiadosť o zakročenie v jej mene. Psychické osočovanie bolo hlavnou metódou kontroly, ktorú používal jej manžel. Vo vzťahu plnom zneužívania bola žena roky, ale až ku koncu si uvedomila, že to bolo viac ako len neschopnosť komunikácie.

„Dlhé roky bol muž, ktorého som milovala, uvoľnený, okúzľujúci, zábavný a milujúci. Jediným problémom bolo, že sme vždy viedli rovnaký druh hádok,“ popisuje svoje začiatky s tyranom. „Stále sa to začínalo jeho kritickými komentármi a pokračovalo mojimi obrannými reakciami.“ Muž stále tvrdil, že neurobil nič zlé, žena tvrdila opak.

„Vždy sme sa cez to preniesli. Prežili sme veľa šťastných chvíľ. Potom znova povedal niečo kruté a ja som znovu prijala vinu… a tým som nevedomky udala tón nášmu vzťahu.“

Psychické týranie v podobe neustálych urážok a dehonestácie pokračovalo. „Ak som náhodou rozliala na kuchynskú dlážku vodu, servírovala večeru pár minút po sľúbenom čase, alebo som okamžite neumyla riady, vybehol na mňa.“ Muž často svoju ženu nazýval zlou matkou a častoval slovami ako sociopatka, psychopatka, klamárka, hlupaňa a v najlepšom aj suka.

Keď sa snažila vyhnúť blížiacemu sa konfliktu, kričal na ňu, že ignorovanie je najhoršia vec, ktorú mu môže urobiť a nechápe, že to doteraz nezistila. Keď sa snažila byť kľudná a súhlasiť s ním, povedal, že je ľahkomyselná.

„Urážal ma, keď som si obliekla čiernu podprsenku pod biele tielko počas parného dňa na letnom výlete. Povedal, že spôsob, akým som sedela na gauči, kým som bola tehotná, oblečená v legínach a hrkútajúc k svojmu dieťatku, bol odpudzujúci.“ Potom jej dodal, že by mala urobiť, čo sa patrí, a už nikdy o ňom nepovedať ani jedno zlé slovo.

Niekedy prešli aj dva dni, keď nevstúpila do spálne a s hlavou v dlaniach ticho plakala, prečo jej konečne nedá aspoň chvíľu pokoj. Začala hovoriť o rozvode, on sa začal vyhrážať, že ju udrie. Všetko to bolo o kontrole.

„Hodil ma dosť ďaleko na to, aby som si stihla uvedomovať, kým som letela cez vzduch, že o chvíľu tvrdo dopadnem.“ Keď sa pozviechala na nohy, cítila divné bodanie v krku a potom stisnutie a nemohla dýchať. Kým sa toto všetko dialo, kričal na ňu slová ako: Klamárka! Psychopatka! Pozri sa na seba! Klamárka! Ty psychopatka!

„Ako by som mohla dostať deti nepozorovane z domu? Ako by som mohla na dlhý čas ujsť svojmu manželovi?“ Nakoniec si ľahla na vankúš, vypla svetlo a prinútila sa nemyslieť na realitu.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane