S mojím ex manželom sme sa zoznámili už počas strednej školy a takmer okamžite sme sa začali kamarátiť. Veľmi sme si rozumeli a vedel ma pochopiť v absolútne všetkom – boli sme najlepší priatelia. Neskôr každý z nás šiel na inú vysokú školu a preto sme sa stretávali len cez víkendy, čo bolo náročné. Boli sme na seba naviazaní, naše priateľstvo bolo veľmi výnimočné, preto sme si povedali, že by sme to mohli skúsiť i ako partneri. Brali sme sa keď som mala 23 rokov – bola taká doba.
Môj manžel nikdy nepatril medzi mužných chlapov, ktorí sa pobijú za svoju ženu. Mne to nevadilo, bola som na neho zvyknutá a pri počúvaní historiek mojich kamarátok som bola rada, že nemám výbušného muža ale naopak – pokojného a rozvážneho. Nikdy som si na ňom nič nezvyčajné nevšímala.
Raz ma však zarazila jedna príhoda. Mala som asi 25 rokov keď sme šli na posedenie zo strednej školy, kam ma manžel priviezol. Prišli sme o čosi skôr, preto sme vystúpili z auta na chodník, kde som si ešte chcela zapáliť, aby som neprišla do budovy ako prvá. Môj ex sa postavil vedľa mňa a o niečom sme sa rozprávali. Medzitým prišla moja bývalá spolužiačka, ktorú som nevidela celé roky a prehodila s nami oboma pár slov. Po tomto zvítaní sme šli dnu a môj manžel odišiel domov. Hneď čo sme vošli dnu už len my dve sa ma začala vypytovať o koho ide. Keď som jej povedala, že je to môj manžel, neverila mi, tvrdila, že si bola celkom istá, že je to nejaký môj homosexuálny kamarát.
V tom čase som sa nad tým len zabavila a povedala jej, že asi chybne vyhodnotila jeho reč tela. Čo však prišlo neskôr som nemohla čakať…
