Annia mi často rozprávala o tom, že by si rada založila rodinu, a že to je jej prioritou. Hovorila to tak často, že som jej veril, a vážil som si, že v tomto skazenom svete som konečne našiel ženu, ktorá nemyslí len na krásu, slávu a peniaze, ale na skutočné hodnoty. Ja som to mal rovnako, mal som predsa po 30tke a túžil som po všetkom, čo opisovala. Bolo to akoby mi čítala myšlienky. Jeden večer ma prekvapilo, keď mi vyznala lásku a naznačila, že som mužom jeho života. Spomenula i svadbu, čím ma šokovala, no nasadila mi chrobáka do hlavy. Začal som dokonca prezerať i zásnubné prstene vo výkladoch obchodov, no moje finančné prostriedky mi nedovoľovali kúpiť jej drahý prsteň, aký by si zaslúžila. Začal som preto prehľadávať internet.
Prihlásil som sa do počítača, ktorý používala i ona, pretože vlastný, samozrejme, nemala. Ja som na internete netrávil takmer žiaden čas, pretože som chodil do práce a pomedzi to radšej oddychoval. Našiel som prsteň, ktorý sa mi zapáčil a stál len pár stoviek eur. Objednal som ho po troch mesiacoch nášho vzťahu, a plánoval som, že tento vážny krok oznámim i rodine. Keďže, ako som spomínal, nepoužíval som svoj počítač tak často ako Annia, išiel som vymazať históriu prehliadania, aby nezistila, čo som hľadal. Tam som však našiel pofidérne stránky, pri ktorých mi ukazovalo výkričník. Bola to ukrajinská stránka, ktorú som otvoril, a keďže som nerozumel azbuke, dal som ju preložiť.
Annia tam bola prihlásená a mala tam i chaty s rôznymi osobami, prevažne ženami. Vyzeralo to tak, že ide o stránku agentúry. V konverzáciách som našiel nemilé prekvapenie. Písala akejsi Yulii, že som do nej zamilovaný a všetko je na dobrej ceste k manželstvu. Konverzácia však vyznela tak, že sa Annia snaží manželstvo urýchliť nie z lásky, ale z profitu a získaniu občianstva. Nechápal som, čo sa deje, najprv som chcel veriť tomu, že ide len o nespoľahlivý preklad. Srdce mi búšilo ako šialené, pričom som si stránku začal dôkladne pozerať. Mala tam konverzáciu s agentkou, dostal som sa na správy z roku 2020, z ktorej vyplynulo, že ide o agentúru pre ženy poskytujúce isté nemravné služby. Jednou z takýchto žien mala byť i Annia. Na svojom profile mala vyzývavé fotky. Až teraz mi drahé kabelky a značkové oblečenie, ktoré priniesla, začali dávať zmysel. Pozeral som sa okamžite i na jej facebook, kde bola prihlásená. Otvoril som konverzáciu s jej bratom (aspoň jeho si nevymyslela), a vo fotkách, ktoré mali poslané, som našiel biedny dom. Annia vôbec nepochádzala z bohatej rodiny, ani z veľkého mesta. Bola to zlatokopka, ktorá bývala na západe Ukrajiny, blízko slovenských hraníc, pričom okamžite využila, že sa vďaka vojne môže dostať na Slovensko.
