Bola som vo štvrtom mesiaci, keď mi brucho začínalo byť vidno. Všimol si to i on, preto sa sústavne vypytoval na môj zdravotný stav a na to, čo so mnou je. Neskôr sám prišiel na to, že som tehotná. Povedala som mu, že to dieťa nie je jeho, aj keď som vedela, že je jediný, s ktorým som spala. To mu zlomilo srdce a viac ma už nekontaktoval.
V škole som oznámila, že som tehotná. Kolegovia sa čudovali, pretože o žiadnom mojom vzťahu nikdy nepočuli – veď ani nemali o čom. Tesne pred odchodom na materskú ma však jeden kolega upozornil, že sa medzi študentmi šepká, že som mala pomer s ním, preto by sme mali dať jasné stanovisko. Zrazu som nevedela, čo robiť, riaditeľka si ma zavolala na koberček, kde som všetko poprela v mojom záujme, i v záujme jeho. Povedala, že jej je samozrejme trápne pýtať sa ma na niečo také, no sama videla, že chodieval často do môjho kabinetu, aj keď ho neučím. So stresom som odchádzala preč domov. Večer som mala od riaditeľky opäť telefonát.
V hovore mi povedala, že si k sebe zavolala i spomínaného žiaka, ktorý všetko priznal. Priznal, že sme sa stretávali u mňa doma, i to, že sme mali pomer. Až neskôr som pochopila, že šlo o pomstu za to, že som ho oklamala a spala s iným, čo samozrejme nebola pravda. Zo školy ma vyhodili, pretože ako dôkaz mal v mobile históriu našich telefonátov, aj v neskorších hodinách.
Kauzu ututlali, nechali ho školu dokončiť. Akonáhle skončil školský rok, som mu zatelefonovala a povedala, že dieťa je jeho. Vzťah sa nepodaril zachrániť, preto na túto lásku zostala už spomienka v podobe nášho syna, ktorý mu akoby z oka vypadol.
