Peniaze sa mi kopili, boli to desaťtisíce. Mateo ma podporoval, bola som rada, že je pri mne a chápe ma. Necítila som k nemu lásku, skôr rešpekt a mala som ho rada. Keďže mi to vynášalo dobré peniaze, chodila som pravidelne na skrášľovacie zákroky, kupovala som si značkové oblečenie i kabelky. Na Slovensko som nechodila, nechcela som, aby ľudia riešili môj vysnívaný vzhľad. Po dva a pol roku v tomto režime sa však stalo niečo, čo som vôbec nečakala. Matea zatkli za nelegálnu trestnú činnosť a drogy. V jeho bare sa totiž diala prostitúcia a polícia tajne zhromažďovala materiály proti nemu. Zhabali mu všetok majetok, musela som odovzdať všetky cennosti, kabelky, a z dňa na deň som sa ocitla na ulici. Bar pochopiteľne zatvorili, a keďže som pracovala na čierno, dostala som sa do problémov i ja. Zmrazili nám obom účty a zrazu som nevedela, čo robiť.
Hneď ako to bolo možné som došla späť na Slovensko. V Nemecku som už nemala čo robiť, nemohla som sa hlásiť nikam do práce, nikam by ma už kvôli predošlým problémom nevzali. Musela som po tomto páde skloniť hlavu a uvedomiť si priority. Dnes už viem, že nie je všetko o vzhľade. Na Slovensku som už nedokázala pozerať na moje telo, ktoré bolo toľkokrát zneužité pre peniaze. Zamestnala som sa ako účtovníčka a hneď po našetrení peňazí som si dala implantáty odstrániť. Nechcela som, aby mi pripomínali všetko, čo som zažila, a zároveň som sa chcela prijať taká aká som.
Dnes som šťastná osoba. Nedôverujem však mužom, preto sa vyhýbam stretnutiam. Nedokázala by som nikomu otvorene rozprávať o mojej minulosti, veď kto by chcel takú ženu? Možno mi je súdené zostať sama, a prímam to s pokorou ako karmu. No verím, že sa na mňa usmeje šťastie, a raz budem mať peknú rodinku.
