Majiteľ sa volal Mateo, nebol to Nemec, no vedel dobre po anglicky i nemecky. Lichotil mi, že som veľmi krásna, že som krajšia než tanečnice, a že ma je za barom škoda. Bola som mladá, sama v zahraničí, nik zo Slovenska nevedel, kde presne pracujem. Anonymita mi v tomto prípade veľmi vyhovovala, ponuku som začala zvažovať. Avšak Mateovi som sa zdôverila s tým, že moje sny a plány sú celkom iné, že sa nevidím len ako nejaká zamestnankyňa. Mala som komplexy zo svojho vzhľadu, hoci dnes, keď si prezerám fotky z toho roku, nechápem prečo som si to o sebe myslela. Bola som mladá a prirodzene pekná, no vtedy som to vnímala opačne.
Mateo mi vravel, že si ma obľúbil a že rozumie mojim snom, povedal mi, že mi pomôže dosiahnuť to. A tak mi zaplatil prvú plastickú operáciu – šla som na umelé prsia, ktoré boli pri mojej útlej postave pomerne veľké. Nikoho som už neoklamala, že ich nemám spravené, bolo to očividné, pretože som bola nielen chudá, ale mala som aj úzke ramená a boky. Táto operácia mi pridala neuveriteľne na sebavedomí, preto som odsúhlasila, že pôjdem na tyč. Bola som pripravená, pretože som sa považovala za krajšiu a vedela som, že si zarobím omnoho viac, než za barom, navyše za menej roboty. Dievčatá ma teda učili základné kroky, čo na mužov funguje a podobne. Šlo mi to rýchlo a konečne som sa dostala na svoje prvé vystúpenie. Pamätám si, že som sa musela poriadne opiť, pretože v sexi spodnom prádle som zrazu nemala odvahu postaviť sa pred mužov. V ten večer sme nemali veľa zákazníkov, no pamätám si, že zo mňa nespustili oči, pretože som bola prvá v danom bare, ktorá mala umelé prsia. To moje sebavedomie veľmi zvýšilo a Mateo bol so mnou veľmi spokojný. To som však nevedela, kam to zájde…
